Stres - RÚVZ | Humenné

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka

Stres

Oddelenia > Info HDM

Stres a zdravie detí a dospelých


Čo vlastne znamená slovo " stres" ?
Anglické slovo " stress" pochádza zo starého francúzskeho výrazu " estrecier" ( prinútiť, použiť násilie), ktoré je odvodené od latinského " strictus, stringere" ( uťahovať, stláčať).
Z uvedeného rozboru je zrejmé, že stres môže jednoducho znamenať " byť vystavený vonkajším silám a tlakom" a môţe byť buď pozitívny, alebo negatívny v závislosti od vonkajšej sily.
    Ak používame slovo stres v bežných životných situáciách, máme na mysli skôr negatívny aspekt, t.j. že stres je sila, ktorá spôsobuje telesné a psychické vyčerpanie a utrpenie.
Výraz stres označuje skôr emocionálny stav , citové vypätie, ktoré je také silné, že obmedzuje našu schopnosť normálne fungovať.
    Ak totiž pozorujeme zmeny, ktoré sa vplyvom stresu dejú , prichádzame k záveru , že : stres je spojenie fyziologických a psychologických reakcií organizmu vystaveného zvýšeným nárokom.

Stres JE :
- reakcia organizmu na jeho potreby a požiadavky

- stav silného fyziologického a psychologického napätia
- príprava na útok alebo útek
- počiatok mnohých ochorení

Stres NIE JE :
- nevyhnutne zlý, niekedy pomôže človeku dosiahnuť cieľ

- úzkosť
- strach
- priama príčina choroby, hoci sa často podieľa na jej vzniku
a rozvoji

STRES MÁ DVE ZÁKLADNÉ ZLOŽKY :

   1. Stresové faktory ( momentálne okolnosti, situácie, ktoré spôsobujú stres )
Po mnohých výskumoch došli významní psychológovia Lazarus a Folkman k záveru, že ľudia hodnotia stresové faktory troma rôznymi spôsobmi :
- ako nenapraviteľnú škodu , ktorá už vznikla ( ak zaujmú tento postoj, upadnú do sebaľútosti a uzavrú si možnosť zmeniť okolnosti v ktorých sa nachádzajú )
- ako nebezpečenstvo ( ak si zvolia tento postoj, budúcnosť sa im bude javiť vo veľmi temných farbách, budú ju očakávať s úzkosťou a neistotou )
- ako výzvu ( pri tomto postoji je človek schopný hľadať nové riešenia s nádejou, energiou a zameria sa na vytýčený cieľ )

2. Reakcia na stres
( odpoveď človeka na stresové faktory - individuálne rozdiely)

Každý človek má účinný bezpečnostný systém, ktorý varuje náš organizmus pred vonkajším nebezpečenstvom. Keď sa tento systém aktivuje a žľazy, orgány aj svaly sa začnú pripravovať na útok, alebo útek, objaví sa stres. Vonkajšie prejavy očakávania nadchádzajúceho boja sú v skutočnosti vyvolané vnútornými procesmi, ako sú :
- zvýšená produkcia niektorých hormónov
- zrýchlený krvný obeh
- zvýšenie hladiny glukózy a počtu červených krviniek v krvi
- zrýchlený dych
- zvýšená citlivosť všetkých zmyslov
- utlmenie telesných funkcií momentálne nevyhnutných ( tráviace, pohlavné orgány )
Tento stav všeobecnej pohotovosti, čiže telesné signály vysielané do mozgu spracováva hypotalamus, ktorý prenáša tieto signály do celého tela prostredníctvom sympatického nervového systému, ktorý sa podieľa na riadení činnosti vnútorných orgánov a ciev. Nervové signály zasahujú aj dreň nadobličiek a vyvolávajú zvýšenú sekréciu adrenalínu a noradrenalínu.
Hypotalamus pôsobí na činnosť hypofýzy, ktorá produkuje rôzne hormóny - najdôležitejší z nich je ACTH adrenokortikotropný - stresový hormón, ktorý potom ovplyvňuje činnosť kôry nadobličiek, štítnu žľazu, semenníky i vaječníky. Ide o fyziologické reakcie organizmu na stres.
Popri fyziologických reakciách, vyvoláva stres aj množstvo reakcií, ktoré sa prejavujú v duševnej oblasti. V týchto prípadoch ide o psychologické reakcie, s prejavmi symptómov duševného stresu :
- pokles, alebo strata intelektuálnej kapacity
- popudlivosť
- nespavosť
- úzkosť
- potlačená sexuálna túžba
- depresia
Duševný, psychický stres sa prejavuje v troch najvýznamnejších oblastiach :
- poznávacia oblasť ( myšlienky, predstavy )
- citová oblasť ( pocity, emócie )
- sociálna oblasť ( vzťahy, správanie )

FÁZY STRESU :
Človek je obdarený schopnosťou rozpoznať množstvo signálov, ktoré naznačujú blížiace sa nebezpečenstvo. Od svojho vzniku až po najkritickejší moment prebieha stres v troch fázach :

1. Varovná fáza :

Túto fázu tvorí jasné varovanie, že je prítomný stresový faktor. Najskôr sa objavia telesné reakcie(napätie, nervozita), ktoré sú nielen varovaním, ale aj výzvou, aby s tým začal niečo robiť. Ak si človek uvedomuje možnosť vzniku stresovej situácie, napr. veľké množstvo práce, má ešte možnosť problém posúdiť, riešiť a k stresovej situácii ani nedôjde. No ak situácia začne človeku prerastať cez hlavu a on si uvedomuje, že nemá dostatok času ani sily, prejavia sa pocitu skutočného stresu. Toto je varovná fáza, ktorá môže byť vyvolaná :
- jednotlivými podnetmi ( prítomný je vždy len jeden zdroj stresu - chýba zamestnanec)
- skupinou podnetov ( viacero okolností, ktoré súhrnne vyvolávajú stres, okrem chýbajúcich ľudí sú tu finančné problémy, zdravotné, alebo rodinné problémy).


2. Fáza odolávania :

Človek sa snaží zvládnuť nakopenú prácu, riešiť pribúdajúce problémy sám, ale jeho schopnosti sú obmedzené. Začína zisťovať, že stráca príliš veľa energie, znižuje sa jeho produktivita, prejavujú sa pocity frustrácie. Musí sa zachrániť, ale nevie ako, vstupuje do bludného kruhu, chce dokončiť svoju prácu, vyriešiť svoj problém, ale v skutočnosti to nie je možné. Čím sú väčšie obavy zo zlyhania, tým je aj úspech menej pravdepodobný.

3. Fáza vyčerpania :

Prejavuje sa únavou, stavmi úzkosti a depresiou. Únava zo stresu nemá nič spoločné s únavou po ťažšej fyzickej záťaži a nemožno ju odstrániť dobrým spánkom, lebo ju navyše sprevádza podráždenosť, napätie a zlosť.
Stresovaný jedinec pociťuje úzkosť nielen v kontakte so stresovým faktorom, ale aj v situáciách, ktoré by za normálnych okolností nevyvolali žiadnu úzkosť.
V súvislosti so stresom hovoríme o depresii, vtedy, ak dochádza k strate motivácie, neschopnosti prežívať radosť, či už z práce, ale v rodine. Pridruží sa nespavosť, pesimistické myšlienky a negatívne pocity sa stále prehlbujú.
Ak sa človek dostane do tejto fázy, je to z pre neho z telesnej aj duševnej stránky veľmi bolestné a vyčerpávajúce. Pracuje veľa, ale s malým výsledkom, nemá pokoj večer, ani cez víkendy, nedokáže nemyslieť na svoje problémy, starosti.
Únik z tejto fázy je veľmi ťažký, vyžaduje veľké úsilie. Väčšinou je potrebná pomoc zvonka, od rodiny, lekára, psychológa, priateľov.
Tu je rozdiel oproti dvom predchádzajúcim fázam, kde si človek vedel ešte sám pomôcť, zvážiť svoje možnosti, rozhodnúť sa.

STRES A NAŠE ZDRAVIE :

Všetky reakcie organizmu na stres ovplyvňujú naše zdravie.
Srdce a obehový systém : pri strese srdce na základe nervových a hormonálnych podnetov zvýši svoju aktivitu a zvyšuje sa TK. Abnormálna záťaž oslabuje činnosť srdca a celého obehového systému. Hormóny vylučujúce sa pri strese do krvi dostáva cholesterol a iné tuky, ktoré majú dodať svalom energiu potrebnú na prekonanie krízového stavu. Ak očakávaná situácia nenastane, CHOL a ostatné tuky prilipnú k stenám tepien a dávajú základ pre vznik artériosklerózy, ktorá v spojitosti v vysokým TK môže zapríčiniť anginu pectoris, IM a pod. pretrvávajúci stres môže priamo alebo nepriamo zvýšiť riziko KVCH.
Bolesti hlavy , predovšetkým migrenózne bolesti bezprostredne súvisia so stresom. Migréna vzniká po zúžení ciev vedúcich do mozgu. Keď cievy potom prechádzajú relaxačným centrom v okamihu, keď sa uvoľňujú toxické látky, po zasiahnutí nervových zakončení človek pociťuje bolesť. Okrem bolesti hlavy sa pridružuje podráždenosť, svetloplachosť.
Tráviaci systém : Zdá sa, že celý GIT ovplyvňujú naše emócie. Stres a úzkosť vedú k výrazným zmenám žalúdočných funkcií, čo môže mať za následok stratu chuti do jedla, pôsobením kyselín a enzýmov narušujúcich sliznicu žalúdka dochádza k vzniku žalúdkových a dvanástnikových vredov , k vredovej chorobe hrubého čreva, k spastickému a dráždivému črevu. Ak má byť liečba týchto ochorení úspešná, musí byť nevyhnutne spojená so zvládnutím stresu.
Imunitný systém je tiež atakovaný pôsobením stresu ( podľa Bartropovej štúdie z. r. 1977), kde bolo zistené, že muži, ktorí zažívali stres zo straty životného partnera mali významne nižší počet lymfocytov, než je v populácii bežné. Bolo preukázané, že stres oslabuje prirodzené obranné mechanizmy (Jemmott), keď sa potvrdilo, že študenti medicíny mali v čase najnáročnejších skúšok najnižšie hladiny protilátok.

PRÍČINY STRESU :
"Ľudskú myseľ najviac rozruší to, čo nie je vidieť" ( Július Caesar, 100 - 44 pr. Kr. )
Výskumy vykonané v súvislosti so stresom ukazujú, že existujú jeho dva základné zdroje:
Zdroje stresu :
- vonkajší ( najnáročnejšie situácie, ako sú prírodné katastrofy, vojna, zemetrasenie, čo sú považované za tragédie, inokedy strata kľúčov, čo je možno len drobná nepríjemnosť, frustrácia, ŢP, zamestnanie, škola či rodina, medziľudské vzťahy, sociálne podmienky. Ale aj slabé stresové faktory, ktoré sú samy o sebe bezvýznamné, môžu byť nebezpečné, ak je ich príliš mnoho a pôsobia súčasne.
- vnútorný ( vnútorné konflikty, rozhodovania medzi dvoma alternatívami, vplyv okolností na život ,ako sú zhon, neistota, ako riešime problémy, charakter našej osobnosti, temperament, stupeň nášho sebaovládania)

MEDZIĽUDSKÉ VZŤAHY

"Púšťať sa do zvady je ako pretŕhať vodnú hať, preto nechaj škriepku prv, než vypukne" (Šalamún, príslovie 17,14 )
V tom, že medziľudské vzťahy sú hlavným zdrojom stresu sa zhoduje väčšina odborníkov. Hierarchia ľudských potrieb Maslowova pyramída

PYRAMIDA

Spoločnosť - ľudské spoločenstvo , prečo tak veľmi potrebujeme kontakty s inými ľuďmi ?
- Človek je v svojej podstate tvor spoločenský
(túžba žiť vo vzťahoch a stýkať sa s ľuďmi je základným ľudským inštinktom, izolácia človeka nenaplňuje, frustruje ho )
- Spoločný život v skupinách je základom všetkého učenia
( Prijímame kultúru a informácie z prostredia, v ktorom žijeme, tým sa učíme, máme spoločný jazyk, kultúru, konvenciu spoločenského styku i vžité tradície)
- Človek má prirodzený sklon združovať sa aj preto, aby sa mohol s inými porovnávať
- Každý človek potrebuje vzájomnú výmenu v materiálnej i myšlienkovej oblasti
( veľmi dôležité priateľstvo, manželstvo)
Pre uspokojivý vzťah, partnerský alebo manželský, alebo aj na pracovisku, v susedstve a pod. je nadmieru dôležitá komunikácia.

AKO DOSIAHNÚŤ LEPŠIU KOMUNIKÁCIU
     - Nechaj svojho partnera dohovoriť, neprerušuj ho v reči
     - Premýšľaj o tom, čo chceš povedať (dôležité, ak si pod vplyvom emócií, neisté tvrdenia nechaj si radšej pre seba)
     - Nenadávaj a nič nevyčítaj
     - V každej situácii zdôrazňuj to pozitívne (zamerať sa na pozitívne vlastnosti druhých ľudí, vyjadrovať sa otvorene a úprimne)
     - Hovor pomaly (ak v rozrušení hovoríme pokojne a s pauzami v reči, pomôže nám to upokojiť sa)
     - Hovor pravdivo (snaž sa byť objektívny a láskavý)
     - Vyhni sa hádke (je možné s niekým nesúhlasiť a pritom sa nehádať)
     - Keď urobíš chybu, otvorene si ju priznaj (pozitívna reakcia druhej strany)
     - Nezvyšuj hlas a nekrič (krik narušuje komunikáciu a pozornosť druhého, zameriava sa na hnev a nie na to, čo chceš povedať)
     - Na rozhovor si zvoľ vhodný čas (vystihnúť vhodnú chvíľu je veľmi dôležité)

STRES V PRIEBEHU ŽIVOTA

1. Ranné detstvo (0-2 roky)
- V priebehu prvých dvoch rokov života dieťa prežíva stres, ktorý súvisí s jeho potrebami jedla, hygieny a starostlivosti
- Keď starostlivosť nie je dostatočná, dieťa trpí stresom, ale hrozí mu aj psychické poškodenie
- V tomto veku sa učí zvládať niektoré veci, ako samo začať jesť, chodiť, pochopiť vzťahy medzi tým, čo vidí, počuje a čoho sa dotýka
- Postupne má rozumieť reči a vysloviť prvé slová
- Veľa nárokov, ktoré vyvolávajú stres

2. Predškolský vek (3-5 rokov)
- V tomto veku robia deti veľké pokroky v reči a v psychomotorickej koordinácii
- Poznajú svoj materinský jazyk, zdokonaľujú sa v schopnosti samostatne sa obliecť, najesť, učia sa rozpoznať dobré od zlého
- Napätie medzi morálnymi a sociálnymi normami a tým, čo si dieťa želá môže vyvolávať stres
- Vzniká vzdor detí, alebo neposlušnosť detí, od ktorých sa očakáva perfektné správanie

3. Mladší školský vek (6-12 rokov)
- Stresujúce v tomto období môžu byť nároky na školskú dochádzku alebo prvé vzťahy hlbšieho priateľstva
- V spoločnosti spolužiakov a ostatných detí sa dieťa učí žiť vo svete, kde sú dôležité i potreby iných
- Dieťa objavuje výhody aj nevýhody vzájomnej spolupráce, vzťahy s inými mu spôsobujú stres
- V škole sa dieťa učí porovnávať sa s ostatnými, všíma si poznámky učiteľov, uvedomuje si, aké sú jeho vlastné schopnosti i schopnosti druhých
- Učí sa posúdiť úroveň medziľudských vzťahov

4. Puberta a dospievanie (12-18 rokov)
- Obdobie plné významných fyziologických zmien u chlapcov i dievčat, ktoré vyvolávajú u mnohých mladých ľudí psychické problémy
- Dochádza aj k psychologickým zmenám, mladý človek začína premýšľať o rodinných hodnotách, buduje si názor sám na seba a prežíva prvé citové skúsenosti, rozvíja sa jeho osobnosť
- Stres vzniká aj pod vplyvom množstva úloh a povinností, ktoré dospievajúci musí zvládnuť jednak so zmenou svojho tela, ale aj so zmenou vzťahov v spoločnosti, v ktorej žije
- Výkyvy nálady môžu viezť k spoločensky neprijateľnému správaniu a násiliu

5. Mladosť a dospelosť (25- 40 rokov)
- V tomto období získava vzdelanie, zakladá rodinu a získava uplatnenie v zamestnaní
- Tieto životné situácie prinášajú so sebou stres
- Napriek všetkým stresovým faktorom príznačným pre tento vek, čelí mladý človek ťažkostiam pomerne úspešne
- Fyzická sila a mentálne schopnosti mu väčšinou postačujú, aby prekonal akýkoľvek stres, ktorý mu skríži cestu
- Ak však precení svoje schopnosti, môže si zaistiť stres pre budúcnosť

6. Stredný vek (40-65 rokov)
- Najrizikovejšie obdobie z hľadiska stresu, človek je náchylný na infarkt myokardu, mozgovú mŕtvicu a iné choroby spôsobené stresom
- Príčiny stresu v tomto období sú:

a) práca (postavenie, záťaž, výsledky, strach zo straty zamestnania, vyčerpanosť, prepracovanosť, alebo naopak nevyťaženosť)
b) rodina (problémy s dospievajúcimi deťmi, manželské nezhody)
c) zdravotný stav (alkohol, cigarety, zlé stravovacie návyky, nedostatok pohybu, nadmerné množstvo stresu, muži prežívajú krízu stredného veku a ženy klimaktérium. Tieto zmeny ovplyvňujú aj správanie človeka)

7. Nástup do dôchodku a nasledujúce roky
- S nástupom do dôchodku začína nový životný štýl so svojím charakteristickým stresom - príliš málo aktivity, pocit nepotrebnosti, neschopnosť disponovať so svojím časom, depresie, zníženie príjmov, syndróm prázdneho hniezda, strata životného partnera

AKO PREDCHÁDZAŤ STRESU

1. Cvičenie a odpočinok
- Ľudia, ktorí trpia stresom zanedbávajú telesné cvičenie a majú problémy so spánkom
- Pohybová aktivita je tým najlepším prostriedkom na nespavosť, ale aj zvyšuje mentálnu schopnosť a bystrosť, dodáva pocit duševnej pohody, priaznivo ovplyvňuje srdcovú činnosť a krvný obeh, uvoľňuje svalstvo, podporuje tvorbu endorfínov, ktoré spôsobujú, že sa človek cíti dobre
- Vedieť správne odpočívať je tiež veľmi dôležitá prevencia proti stresu

2. Strava

- Stresovaní ľudia majú sklony jesť príliš veľa, alebo príliš málo, navyše v zhone, narýchlo a nepravidelne
- Pred stresom sa môžeme brániť aj dodržiavaním týchto zásad: jesť pomaly a pravidelne, poriadne žuť, obmedziť príjem tukov, jesť dostatok ovocia a zeleniny, znížiť príjem cukru, soli a korenín, zvýšiť príjem vitamínov a minerálov, dodržiavať pitný režim

3. Nefajčiť, nekonzumovať alkohol a psychoaktívne látky


Ako z uvedeného vyplýva, stres je každodennou súčasťou nášho života, v podstate od narodenia až po jeho koniec. Stresu ako takému sa nie je možné úplne vyhnúť, nie je možné pred ním utiecť, je potrebné sa ho naučiť prijať, zvládnuť a nedovoliť mu, aby nás ovládal. Veľmi dôležitým a účinným postojom voči stresu je pozitívne myslenie a schopnosť usmievať sa. Tak ako hovorí známy citát: "Usmievaj sa a získaš priateľov. Buď zamračený a získaš vrásky."


 
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky