Altern.stravovanie detí - RÚVZ | Humenné

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka

Altern.stravovanie detí

Oddelenia > Info HDM

Alternatívne stravovanie detí a mládeže .


Správna výživa je základným predpokladom zdravého vývoja človeka a hlavnou podmienkou prevencie a liečby závažných ochorení, ktoré postihujú veľké skupiny obyvateľstva.

@ Správna, resp. zdravá výživa detí a mládeže je výživa, ktorá priaznivo pôsobí na zdravie, rast a vývoj organizmu a vytvára podmienky pre harmonický všestranný rozvoj dieťaťa. Výživa vo všetkých vývojových obdobiach života dieťaťa zohráva významnú úlohu v prevencii vzniku rôznych poškodení zdravia, ktoré by sa mohli prejaviť až v dospelosti. Preto je veľmi dôležité, aby už v detstve, kedy sa návyky a postoje najlepšie vytvárajú , si deti osvojili tie správne stravovacie návyky, ktoré budú potom v dospelom veku dodržiavať. Najvýznamnejším obdobím je z tohto pohľadu predškolský vek.

@ Alternatívne stravovanie je iné stravovanie ako je bežné, typické pre naše podmienky, prostredie, zvyky národnostné i miestne. Je proste iné ako stravovanie označované ako konvenčné. Termín „alternatívne stravovanie“ je možné chápať aj ako stravovanie, ktoré je vhodné pre zdravie, neobsahuje škodlivé látky, ale môže znamenať aj rôzne druhy diét.
Nie je možné jednoznačne odpovedať, či alternatívne stravovanie predstavuje nejaké riziká pre zdravie človeka, skutočné riziká môže predstavovať len množstvo a druh stravy, prípadne potravín, ktoré sú z výživy vylúčené.
Svojím zaradením do živočíšnej ríše je človek „všežravec“, t.j. že by mal konzumovať, event. zvyčajne aj konzumuje, stravu miešanú, t.j. rastlinnú aj živočíšnu.

Menšia skupina ľudí ( vrátane detí) sa však stravuje nekonvenčným, tzv. alternatívnym spôsobom, ktorý je založený na vylúčení určitých druhov potravín, často živočíšneho pôvodu. Medzi najznámejšie formy takéhoto stravovania patria vegetariánstvo, delená strava, výživa podľa krvných skupín, alebo makrobiotická výživa ( predstavuje návrat k prirodzenému spôsobu výživy, konzumuje sa predovšetkým rastlinná strava a malým množstvom živočíšnych potravín).

Vegetariánstvo zahŕňa viacero diétnych spôsobov stravovania :
Semivegetariánstvo : vynechanie červeného mäsa, konzumácia hydiny a rýb
Lakto - ovo – vegetariánstvo : konzumácia vajec, mlieka, niekedy ryby a hydina, nikdy nie výsekové mäso
Vegánstvo : konzumujú sa iba produkty rastlinného pôvodu ( jediný zdroj živočíšnych bielkovín je materské mlieko ).
Frutarianizmus : konzumácia ovocia
Vitarianizmus : konzumácia stravy v surovom stave

Vegetariánstvo je najrozšírenejšou, najznámejšou a zároveň najstaršou formou alternatívnej výživy. Podstatou vegetariánstva je vylúčenie živočíšnych potravín z výživy a preferovanie rastlinnej potravy. Vyznávači tohto štýlu stravovania odmietajú jesť mäso, prípadne aj ďalšie živočíšne produkty z rôznych dôvodov ( etické, zdravotné, ekologické, filozofické a náboženské ).
Ak sa rodičia stravujú vegetariánsky, k rovnakému spôsobu výživy už od útleho detstva vedú aj svoje deti. Na vegetariánsku stravu z vlastného rozhodnutia prejdú najčastejšie deti z vegetariánskych rodín, ale najskôr až v období puberty.

Riziká a benefity vegetariánskeho spôsobu výživy u detí :
Živočíšne potraviny sú pre človeka hlavným a v niektorých prípadoch i jediným zdrojom niektorých živín. Vylúčením mäsa, alebo aj iných živočíšnych zložiek, je strava ochudobnená o výživovo hodnotné potraviny. V detskom veku je správna výživa a optimálny prísun živín zvlášť dôležitý pre normálny rast a vývoj. Nutričný deficit v tomto období môže mať závažné zdravotné následky.

Riziká vegetariánstva :

Zdravotné riziká vegetariánstva spočívajú v príjme bielkovín a tukov, ktorých kvalita nie je vždy vyhovujúca, nedostatočnom množstve vitamínov a minerálnych látok
Vegetariánskym spôsobom sa stravujúce deti majú v porovnaní s deťmi, ktoré konzumujú zmiešanú stravu, nedostatočný príjem živín, predovšetkým bielkovín , železa, vápnika, zinku, n – 3 mastných kyselín, vitamínu D, B 12, z čoho vyplývajú poruchy zdravia. Ide najmä o anémiu spôsobenú nedostatkom železa, ďalej neprospievanie, spomalený rast, znížená kostná denzita a neurologické poruchy.
1./ Nedostatok bielkovín :
Vegetariáni obvykle nemajú problém so získaním dostatku bielkovín, ktoré získajú z mliečnych výrobkov, strukovín, zemiakov, orechov. Problémom je však nižšia kvalita týchto bielkovín oproti živočíšnym.
2./ Nedostatok vitamínu B12 :
Vitamín B12 sa nachádza len v potravinách živočíšneho pôvodu ( pečienka, ľadvinky, červené mäso, ryby, vajcia, mlieko, mliečne výrobky). Je dôležitý, lebo pôsobí na bunkový rast v procese delenia, pomáha pri syntéze nukleových kyselín a pri transformácii kyseliny listovej na aktívnu formu. Je neoddeliteľnou súčasťou tvorby myelínu – bielej hmoty, ktorou sú obalené nervové vlákna. Vegetariáni si zvýšenú potrebu B12 dopĺňajú zvýšenou spotrebou vajec a mliečnych výrobkov. Dôležité je ale vyberať si výrobky s nízkym obsahom tuku.
3./ Chýbajúce aminokyseliny:
Lyzín je esenciálna aminokyselina a považuje sa za veľmi dôležitú, lebo ovplyvňuje schopnosť organizmu zužitkovať ostatné aminokyseliny. Nedostatok lyzínu je veľmi závažný u vegetariánov ( prevažne rastlinná potrava obsahuje lyzín len v obilninách a zrnkách aj to vo veľmi malom množstve), lebo dochádza k aminokyselinovej nerovnováhe. Dôsledkom toho je oslabenie imunitného systému, šírenie herpetických vírusov v tele, anémia až úbytok svalovej hmoty. V strave detí je veľmi dôležitý v období rastu, napomáha absorpcii dusíka . Ako samostatný preparát by však nemal byť podávaný deťom a tehotným ženám.
Taurín je semiesenciálna aminokyselina dôležitá pre vývin detí. Napriek tomu, že nie je zaradená do zoznamu dvadsiatich aminokyselín vhodných a nutných pre výživu, je veľmi dôležitá pre metabolizmus mozgu, súvisí s ňou energetická výkonnosť organizmu. Telo si ju dokáže v malom množstve za pomoci methioninu a cysteinu vyrobiť aj samo, ale často za cenu nerovnováhy. Nachádza sa výhradne len v mäse.
Methionin je esenciálna aminokyselina, ktorá je nevyhnutnou súčasťou bielkovín. Vegetariáni ho potrebujú pre tvorbu taurínu. Nenachádza sa síce v zelenine a strukovinách, ale je ho dostatok v semenách a obilninách. Methionin má vplyv na množstvo hormónov štítnej žľazy v krvi, čiže látok urýchľujúcich metabolické procesy, teda i starnutie organizmu. Nedostatok methioninu spôsobuje pomalšie starnutie imunitného systému, spôsobuje odolnosť voči chorobám vyššieho veku, ale aj proti poškodeniu pečene. V prípade methioninu platí, že škodí, keď úplne chýba, ale jeho nadbytok nie je pre zdravie osožný.
L – Carnitín nie je v skutočnosti aminokyselina, je podobná svojím zložením B vitamínom a v minulosti sa aj označoval ako vitamín T. Najnovšie výskumy ukazujú, že L –carnitín zohráva významnú úlohu v premene nahromadeného tuku v tele , lebo napomáha pri preprave dlhoreťazcových mastných kyselín , ktoré sa v bunkách transformujú na energiu, čo predstavuje hlavný zdroj energie svalov . Má tiež ochranný vplyv na srdcový sval, pomáha pri redukcii hmotnosti a zabraňuje únave. Jeho nedostatok je u vegetariánov veľmi častý, lebo sa nachádza len v mäse, najmä červenom. Vegetariánom sa odporúčajú výživové doplnky v obsahom tejto látky.
Nedostatok železa je veľmi závažným problémom, lebo železo je pre organizmus veľmi dôležité a jeho funkcia je nenahraditeľná. Podieľa sa na tvorbe červených krviniek, v ktorých je súčasťou krvného farbiva hemoglobínu – prenášača kyslíka v organizme. Železo je navyše súčasťou červeného farbiva svalov, myoglobínu i viacerých enzýmov. Nachádza sa vo vnútornostiach, sardinkách, ale aj v tmavozelenej zelenine, šošovici, fazuli a ovsených vločkách. Vegetariáni nemajú síce problém železo získať z nemäsitých pokrmov, napriek tomu, po dosť krátkom čase v zmene stravovania trpia na anémiu, lebo organizmus ešte nie je zvyknutý na obmedzenia. Je veľmi dôležité organizmus dostatočne saturovať vitamínom C, ktorý je potrebný na premenu železa do prijateľnej podoby pre organizmus.
Nedostatok železa je významným rizikom vegánskeho aj vegetariánskeho stravovania detí aj dospelých, pretože rezorbcia železa z rastlinnej stravy je asi 3 % a zo živočíšnej až 15 %.
Nebezpečné dusičnany v zelenine : dusičnany sa v istých koncentráciách vždy vyskytovali a vyskytujú v pôde a vo vode ako následok hnojenia poľnohospodárskych plodín. Dusičnany v strave detí, predovšetkým dojčiat sú nebezpečné, pretože sa chemicky transformujú na dusitany, ktoré sa viažu na krvné farbivo hemoglobín a menia ho na methemoglobín, ktorý ale nie je schopný prenášať kyslík. Dochádza k nedostatočnému okysličovaniu organizmu, čo sa u dieťaťa prejaví neprospievaním, nechutenstvom, modrým sfarbením pier, vzniká dusičnanová methemoglobinémia.
U dospelých dusitany reagujú v tráviacom trakte s amínmi a amidmi, ktoré vytvárajú N – nitrosamíny, ktoré patria medzi najsilnejšie karcinogény.

Čím je forma vegetariánstva prísnejšia a čím je dieťa mladšie, tým sa zväčšuje riziko, že z nedostatočného príjmu živín sa objavia závažné poruchy zdravia.
Postoj pediatrov k vegetariánskemu stravovaniu je rôzny, väčšinou kritický. Lekári sa obávajú, že bezmäsitá strava deťom nezabezpečí dostatok energie a živín pre rast, ktoré práve oni tak potrebujú. Nezanedbateľná je aj obava z reakcie detského organizmu na jednostrannú stravu, kde môžu nastať problémy s trávením, únavou a môže sa objaviť aj neschopnosť začať opäť jesť mäso bez problémov.

V časopise Česká pediatrie odborníci načrtli mnohé z problémov pri vegetariánskom stravovaní detí. Ak sú živočíšne bielkoviny nahradené sójovými a sója nie je vhodne pripravovaná, môže byť zdrojom fytoestrogénov, ktoré môžu viesť k alergickým reakciám. Podľa WHO je napr. prísne vegánstvo absolútne neprípustné do 2. roku života, pretože môže vyvolať rastové a psychomotorické retardácie. Navyše pri eliminácii mlieka a vajec dochádza k významnej karencii vápnika, vitamínu D, B12, železa, zinku a minerálov.
Podobný názor zastáva aj Európska komisia pre výživu detí ESPGHAN, ktorá neodporúča podávanie vegánskej výživy dojčatám a malým deťom pre vážny nutričný deficit, ktorý spôsobuje spomalený psychomotorický vývoj dieťaťa a zaostávanie v kognitívnych funkciách, taktiež im hrozí anémia, krivica, menší vzrast alebo oneskorenie telesného rastu.
Závažným faktorom, ktorý by situáciu v takto jednostrannom stravovaní detí mohol ešte zhoršiť, sú špecifické chuťové preferencie typické pre detský vek, nakoľko deti akokoľvek živené ,odmietajú konzumovať nutrične hodnotné potraviny, ako sú zelenina a strukoviny.

Alternatívna strava so sebou často prináša stratu hmotnosti, čo môže byť u vyvíjajúcich sa detí nebezpečné.
Pozornosť je potrebné venovať aj adolescentom, ktorí sa rozhodli pre vegetariánsku stravu často z dôvodu ochrany životného prostredia a zvierat. Takmer pravidelne však nemajú dostatočné vedomosti o výžive, preto sú ohrození vyšším rizikom nutričného deficitu a to v období zvýšených potrieb organizmu na prísun živín. Takisto sú u nich zisťované znížené hladiny vápnika a zinku.
Osobitnú pozornosť si zaslúži táto problematika v čase tehotenstva , kedy musí strava budúcej mamičky zabezpečiť správny chod jej organizmu, ale aj uspokojivý rast a vývoj plodu. Dieťatko vyvíjajúce sa v tele matky je čiastočne chránené pred nedostatkom živín, pretože tie sa prednostne placentou dostávajú do jeho tela a až to, čo zvýši, poslúži matke. Dokonca, ak živiny nie sú v strave matky dostatočne zastúpené, odčerpávajú sa pre potreby dieťatka z jej tela. Závažnejší nedostatok niektorej živiny v strave spôsobuje poruchu zdravia nielen matke, ale i dieťaťu. Dieťatko napríklad môže ešte v maternici zaostávať v raste.
Veľmi dôležitý je dostatok kyseliny listovej počas tehotenstva, pretože bolo dokázané, že znižuje možnosť vrodených defektov nervového systému plodu (odporúčaná denná dávka je 200 mikrogramov). Dobrým zdrojom kys. listovej je pečeň, kvasnice, brokolica, orechy a strukoviny.

Počas dojčenia sa mamička musí stravovať ešte o čosi výdatnejšie ako v čase tehotenstva, pretože tvorba materského mlieka si vyžaduje ešte vyšší príjem energie a živín stravou.
Ak sa už žena počas tehotenstva, alebo matka v čase dojčenia, rozhodne pre vegetariánsku stravu, malo by ísť rozhodne o menej prísnu formu, napr. lakto - ovo vegetariánsku stravu. Ak chce zotrvať na striktnej vegetariánskej výžive, musí sa zamyslieť, či skutočne vie o výžive dosť na to, aby zbytočnými chybami neohrozila zdravý vývoj svojho dieťaťa nevhodne zostavenou vegetariánskou stravou.

Benefity vegetariánskej výživy :

Vegetariánstvu je možné pripísať aj pozitívne ovplyvňovanie zdravia, lebo spĺňa všeobecné zásady výživy v prevencii KVCH, onkologických ochorení a DM tým, že redukuje spotrebu tukov a cholesterolu, preferuje nenasýtené mastné kyseliny obsiahnuté v rastlinných tukoch. Táto strava obsahuje tiež viac vlákniny a antioxidačných vitamínov.
Napr. Americká diabetologická asociácia a Kanadská asociácia dietológov vo svojom stanovisku tvrdia, že „ vhodne zostavená vegetariánska strava môže byť zdraviu prospešná, nutrične postačujúca a poskytuje zdravotné výhody vo forme prevencie a liečby mnohých chorôb“.
Správne zostavená vegetariánska strava je bohatšia na polysacharidy, vlákninu, nenasýtené mastné kyseliny, vitamín C a E, karotenoidy a fytochemikálie s ochranným účinkom. Jej pozitívom je aj nižší obsah kuchynskej soli, tukov, cholesterolu a nasýtených mastných kyselín.
U dospelých vegetariánov bol pozorovaný nižší výskyt hypertenzie, niektorých zhubných nádorov, obezity, diabetes mellitus 2. typu a tiež nižšia mortalita na KVCH.
U detí nie sú zdravotné benefity výrazné, deti však bývajú štíhlejšie a menej ohrozené vznikom obezity. Predpokladá sa, že neskorší nástup menarché u dievčat vegetariánok, môže znižovať riziko výskytu rakoviny prsníka v dospelosti. Za hlavný prínos vegetariánskej stravy v detstve sa považuje osvojenie si správnych stravovacích návykov, ktoré sú základom zdravej výživy v dospelosti a prevencie chronických degeneratívnych chorôb.
Je nutné uznať, že vegetariánske stravovania správne ponímané je spojené aj so zdravým životným štýlom, čo môže mať pozitívny vplyv na zdravie. Ak obsahuje mlieko, mliečne výrobky a vajcia, môže takáto strava spĺňať požiadavky na stravovanie detí , mládeže
aj dospelých. Z uvedeného vyplýva, že u väčšiny dospelých osôb konzumujúcich lakto- ovo – vegetariánsku stravu, spojenú s konzumáciou rýb a hydiny, nie je ohrozené zdravie.
Vegetariánstvo detí vzbudzuje rozporuplné reakcie, ba niekedy sa dokonca spomína biologický pokus. Dospelý rozhodne za dieťa, že sa bude stravovať vegetariánskym spôsobom a ono vlastne nemá možnosť sa rozhodnúť inak. Lekári vegánstvo zavrhujú, ale vegetariánsky životný štýl nie.

Rodičia musia dbať, aby v strave detí boli v dostatočnej miere zastúpené hodnotné potraviny ako strukoviny, zelenina, orechy, celozrnné výrobky, rastlinné oleje a kvalitné rastlinné tuky. Pozornosť treba venovať najmä obsahu bielkovín, vápnika, železa, zinku, omega – 3 mastných kyselín, vitamínov D a B12 v strave .

Záver :
Priaznivé zdravotné účinky je možné docieliť pestrou a vyváženou vegetariánskou stravou, ale aj stravou zmiešanou, obsahujúcou živočíšne a rastlinné potraviny, zostavenou podľa zásad správnej výživy. Či dieťa konzumuje vegetariánsku, alebo nevegetariánsku stravu, dôležitá je pravidelnosť a pestrosť stravovania, ktorá pomôže deťom predchádzať obezite a mnohým zdravotným problémom v dospelosti. Vyvážený vzťah k jedlu je cenným návykom, ktorý môžu rodičia svojmu dieťaťu odovzdať.
Nech sa ktokoľvek rozhodne pre alternatívne stravovanie z akéhokoľvek dôvodu, nesmie v prvom rade zabúdať na svoje zdravie, alebo na zdravie toho, za koho rozhodol. Ľudský organizmus je veľmi zložitý a špecifický, ťažko vopred odhadnúť čo mu pomôže a čo mu môže uškodiť. Ako tu už bolo prezentované, vegetariánstvo má mnoho kladov i záporov, preto je nutné s ním začínať opatrne a pozorne sledovať odpovede tela. Je na jednotlivcovi, aby pochopil, alebo zistil, čo je pre jeho organizmus najlepšie. Navždy však bude platiť staré známe, že „ všetkého veľa škodí“.

MUDr. Eva Máchová, MPH
RÚVZ Humenné

Zdroj : 1./ MUDr. Katarína Babinská, PhD, LF UK Bratislava
2./ MUDr. Jana Nováková,PhD, ÚVZ SR Bratislava
3./ wwwstrava.sk
4./ Zdravie.sk
5./ Pánek, Pokorný, Dostálová, Kohout,: Základy výživy, Praha 2002
6./ Bedeker zdravia
7./ Mamina.sk

Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky